Hypnóza, relaxácia
O hypnotickom stave ako stave vedomia majú mnohí ľudia skreslené predstavy. Stáva sa, že klienti odmietajú aplikáciu hypnózy z obavy, že budú vydaní napospas hypnotizérovi. Skutočnosťou však je, že nikoho nemožno hypnotizovať proti jeho vôli a že v hypnotickom stave neurobí nič, s čím by nesúhlasil aj pri plnom vedomí.
Hypnóza je dočasne zmenený psychický stav, ktorý je charakterizovaný zvýšenou sugestibilitou, vzťahom medzi hypnotizérom a hypnotizovaným a zmeneným stavom vedomia. Počas hypnózy prebieha medzi klientom a terapeutom stály kontakt, tzv raport. To znamená, že klient počuje a vníma všetko, čo sa okolo neho hovorí a odohráva, každý to však prežíva osobitým spôsobom. Terapeut privedie klienta do požadovaného stavu, čím pripraví podvedomie prijať sugesciu (naprogramovať ho), ktorá je pre terapiu vhodná alebo na ktorej sa dohodli s klientom, aby sa dosiahol požadovaný cieľ. Sugescia je tým účinnejšia, čím viac krát je opakovaná. Väčšinou je potrebných päť až dvadsať terapií, veľa záleží na hypnabilite klienta a zložitosti jeho problému.
Hypnózu charakterizujú tieto znaky:
- Selektívne sa zvyšuje pozornosť voči zadávanej sugescii
- Klient počuje každé slovo a každý zvuk
- Vedomie klienta je zúžené, ale bdelé
- Orientácia v čase a priestore zostáva zachovaná
- Klient si zážitky z hypnózy pamätá, ak sa mu nevsugeruje, že si ich pamätať nebude
- Hypnotizovaný reaguje na oslovenie.
Možnosti použitia hypnózy sú veľmi široké. Ako príklady môžeme uviesť niektoré poruchy či problémy, pri ktorých sa hypnóza používa - bolesti rôznych typov, tremor rúk, tiky, poruchy reči, tréma, neistota, obezita, rôzne závislostí, dyssomnie, insomnia, nedostatok sebaovládania, psychosomatické problémy, dermatologické problémy, pôrod (zníženie stresu, bolestí, pôrod v hypnóze)
Relaxačné metódy vychádzajú z poznatkov o vzájomnej súvislosti medzi trom faktormi: psychickou tenziou, funkčným stavom vegetatívnej nervovej sústavy a napätím svalstva. Keďže tonus svalstva sa dá meniť pomocou vôle, dá sa pomocou zámernej svalovej relaxácie dosiahnuť psychické uvoľnenie a i ovplyvnenie orgánových funkcií riadených vegetatívnou nervovou sústavou.
Relaxácia vyžaduje od klienta ochotu ponoriť sa do stavu uvoľnenia, obmedzenia vonkajších podnetov, koncentrácie na zadávané formulky. Prebieha zvyčajne v pohodlnej polohe, či už v sede alebo v ľahu. Medzi najznámejšie patria autogénny tréning od J.H. Schultza, Jacobsonova progresívna relaxácia alebo ďalšie techniky využívajúce imagináciu klienta.